Blízke okolie Malého Richňavského tajchu
Malý Richňavský tajch
Historické batymetrické údaje
Zdrojom dát o pôvodnom, historickom reliéfe dna nádrže bola historická mapa pre výpočet kubatúr s názvom "Mapa výpočtu kubatúry Malého a Veľkého richňavského jazera v Štiavnických Baniach - pôdorys" v mierke 1 : 1000 (Kamenár & Muzsnai, 1888)
Súčasné batymetrické údaje
Terénny výskum na Malej Richňavskej vodnej nádrži prebehol 14.8.2013. Meranie bolo realizované pomocou bezkontaktného systému meracou zostavou pozostávajúcou z GPS prijímača Leica 1200+ prepojeného so sonarom Garmin GPSmap 421s (200kHz sonda s meracím lúčom 14°/45°). Meracia zostava bola fixovaná na raftovom člne poháňanom elektromotorom. Použitý GPS prijímač umožňuje zber údajov pomocou RTK merania (Real time kinematic), ktorá umožňuje merania s centimetrovou presnosťou. Výrobca udáva presnosť prijímača pri meraní RTK 10mm + 1ppm v polohe (horizontálna presnosť) a 20mm + 1ppm vo výške (vertikálna presnosť). (Leica Geosystems, 2005). Presnosť merania sonaru je rádovo cca 20mm (Fuska, 2011). Prepojenie GPS prijímača a sonaru je pomocou rozhrania NMEA (National Marine Electronics Association – Národná asociácia námornej elektroniky), ktoré kategorizuje ASCII dátový tok vo formáte vety delenej bodkou na základe informácie zahrnutej v jednotlivého informačného kódu (Thota, 2006). Zber súradníc bodov prebiehal forme automatického záznamu s krokom 2m, pričom plavba na každej nádrži bola vykonávaná v dvoch sériách profilov. Každá séria bola tvorená profilmi vo vzdialenosti cca 20m medzi jednotlivými profilmi. Série boli navzájom medzi sebou posunuté o 10m. Tieto profily boli pripravené ako vytyčovacie línie pred samotnými meraniami a exportované do GPS prijímača, kde sa následne využili pre navigáciu plavby. Meraním bolo získaných celkovo 4747 bodov (2916 bodov + 1831 bodov) s presnosťou merania GPS výšky 4mm – 6228mm na Veľkej Richňave a 913 bodov (369 bodov + 544 bodov) s presnosťou merania GPS výšky 10mm – 1479mm na Malej Richňave. Vysoká nepresnosť merania GPS výšky vznikla v okrajových častiach, kde bol príjem GPS signálu blokovaný výskytom vysokej brehovej vegetácie. Séria topografických bodov bola zameraná na brehoch Veľkej Richňavskej nádrže pre spresnenie a neskoršie spracovanie v GIS prostredí.
Výsledky
Výsledky výskumu boli zhrnuté v nasledujúcich publikovaných prácach.
Kubinský, D., Fuska, J., Weis, K., Lehotský, M., 2013: Zmeny akumulačného objemu vodných nádrží Veľká Richňavská a Malá Richňavská. Acta Hydrologica Slovaca, Ročník 14, č. 5, 2013, pp. 402 - 413, ISSN 1335-6291