Pokračujeme v digitalizovaní
V predchádzajúcom cvičení sme pracovali s dvoma mapovými
oknami.
V jednom bola umiestnená mapa mesta, v druhom sme precvičovali
vkladanie bodových a líniových (čiarových)
prvkov. Aby sa nám ľahšie pracovalo, pomenujte tieto mapové okná
a k nim patriace legendy.
Cvičenie 9.1:
Nazvite mapové okno a k nemu patriacu legendu, v ktorom máte mapu,
podľa mesta, ktoré znázorňuje. Druhé mapové
okno pomenujte pracovné a legendu cvičná.
Vypracovanie:
Voľbou Window/Map Window Properties (obr.1) otvoríme dialogové
okno, v ktorom zmeníme názov
aktuálneho mapového okna (obr.2). Ostatné nastavenia nemeníme. Po
stlačení tlačidla OK sa v pravom hornom rohu
aktuálneho mapového okna objaví jeho nový názov. Pre určenie
názvu legendy voľbou Legend/Name Legend...
otvoríme dialógové okno, v ktorom určíme meno legendy. Po
stlačení tlačidla OK sa
okno uzavrie a vrátime sa do pracovného mapového okna. Zmena
názvu legendy sa neprejaví.
Zmenu názvu druhého mapového okna a jeho legendy vypracujte
samostatne. Prečo bolo potrebné pomenovať legendu a mapové okno?
Ak máme pomenovanú legendu, môžeme pri otvorení nového
mapového okna
nastaviť niektorú z pomenovaných legiend a následne sa nám v
tomto okne zobrazia
všetky mapové vrstvy v takom zobrazení, aké bolo nastavené
v mapovom okne v momente, keď sme pomenovali legendu.
Prácu s pomenovanou legendou sme si vyskúšali aj v prvom
cvičení. Pomenované mapové okná sa nám zas zobrazujú
v ponuke Window. Ak máme pomenované mapové okná,
zjednoduší sa prepínanie aktuálnych mapových okien. (obr.3).
Pri vektorizovaní našej mapy môžeme mať stále otvorené obidve
mapové okná. Ak nie sme si istí, ktorú voľbu potrebujeme
zapnúť pri plánovanej akcii, vyskúšame si vytvorenie
predpokladaného prvku najskôr v cvičnom mapovom okne.
Vyhneme sa zbytočným opravám. V nasledujúcom cvičení sa
oboznámime s ďalšími možnosťami editovania
vkladaných prvkov.
Editovanie líniových prvkov (pokračovanie)
Ponecháme ako aktuálne okno mapové okno, ktoré sme nazvali
pracovné.
Vytvoríme jednoduchú čiaru, ktorú pomenujeme ulica a ukončíme
režim vkladania
nových prvkov (kláves ESC).
Pokračovanie vo vektorizovaní čiary
Označíme novovytvorenú čiaru a voľbou Edit/Geometry/Continue...
nastavíme
funkciu, pomocou ktorej môžeme pokračovať vo vektorizovaní
aktuálnej čiary. Aký je rozdiel medzi pripojením a pokračovaním
vektorizovania? Ak sa pripojíme k už
existujúcej čiare, vytvoríme nový súvislý prvok v našej mape,
ale vždy bude zložený
z dvoch čiar. Ak však použijeme voľbu continue.. a pripojíme sa
k existujúcej čiare,
v podstate predlžujeme túto čiaru, nevytvárame nový
prvok. Ak potrebujeme, môžeme dokonca tlačidlom
Backspace (na klavesnici) vymazať niekoľko posledných
bodov a pokračovať tak, ako potrebujeme. Vloženú čiaru
a jej pokračovanie zobrazujú obr. 4.
Posúvanie čiary
Ponecháme označenú túto čiaru a zvolíme Edit/Geometry/Move.
Prepli sme sa do
režimu, ktorý nám umožní presunúť označenú čiaru na
ľubovoľné iné miesto.
Vyskúšajte! (obr.5).
Oprava čiary vektorizovaním
Opäť ponecháme označenú tú istú čiaru a volíme
Edit/Geometry/Redigize. Touto voľbou môžeme určitú
časť čiary znovu digitalizovať. Najprv označíme začiatočný a
koncový bod úseku, ktorý
chceme zmeniť a potom postupne upravíme označenú časť čiary
podľa potreby. Ak
sme ukončili opravu, spojíme nový úsek so starým v koncovom bode
opravy,
následne sa objaví tabuľka, v ktorej vkladáme vlastnosti
objektu (pre prípad, že by sme chceli pre novovytvorený prvok
opraviť aj jeho vlastnosti). Po stlačení tlačidla OK je čiara
opravená. Celú
akciu znázorňuje obrázok 6.
Spojenie niekoľkých čiar do jednej
V našom mapovom okne máme čiaru, ktorú sme v predchádzajúcom
cvičení
vytvorili spojením dvoch čiar a nazvali kombinovaná. V tomto
cvičení spojíme obe
čiary do jednej a nazveme ich ulica. Stlačíme tlačidlo shift na
klávesnici a označíme všetky úseky čiary, ktoré chceme
spojiť. Voľbou Edit/Feature/Merge spojíme označené čiary v
jeden celok a opäť sa
na obrazovke objaví okno pre editáciu vlastností objektu. Tam
napíšeme nové
pomenovanie prvku a stlačíme tlačidlo OK. Označením čiary sa
presvedčíme, že
všetky označené časti sa spojili do jedného prvku. Celú akciu
znázorňuje obr.7
Oprava vlastností objektu (pomenovania)
Nedopatrením máme teraz dve čiary s názvom ulica. Novovytvorenú
čiaru
a čiaru, ktorú sme vytvorili na začiatku cvičenia. Premenujeme
čiaru, s ktorou sme
pracovali v predchádzajúcom cvičení. Označíme túto čiaru a
dvojitým kliknutím
vyvoláme editačné okno. Prepíšeme meno ulica na spojena ulica a
stlačíme tlačidlo OK
(obr. 8).
Vymazanie objektu
Ak máme niektorý prvok vo vrstve navyše, označíme ho a voľbou
Edit/Feature/
Delete ho vymažeme. Program od nás požaduje potvrdenie celej akcie
a po
odsúhlasení je označený prvok vymazaný.
Rozdelenie objektu
Budeme pracovať s čiarou, ktorú máme pomenovanú ako ulica. Na
našom
mapovom okne je umiestnená dole. Rozdelíme túto čiaru na dve
navzájom rozličné.
Časť od rozdelenia po ukončenie čiary nazveme dolna ulica.
Označíme čiaru a voľbou
Edit/Geometry/Split sa nastavíme do režimu, v ktorom môžeme
rozdeliť objekty.
Pomocou kurzora myši označíme čiaru rozdelenia. Ak chceme
rozdeliť len na dve
časti, rýchlym dvojklikom ukončíme rozdelenie, ak by sme chceli
rozdeliť čiaru na
viac častí, pokračujeme v zadávaní "rozdeľovača" . Po
ukončení delenia sa na
obrazovke otvorí editačné okno v ktorom zadáme vlastnosti
oddelenej časti. V našom
prípade len pomenovanie dolna ulica. Celý postup je znázornený na
obrázku 9.
Kopírovanie prvku
Ľavú časť čiary, na našom obrázku označenú ako ulica
prekopírujeme. Najprv
umiestnime kopírovaný prvok pod nápis dolná ulica a potom ešte
raz budeme
kopírovať rovnobežne s pôvodnou čiarou.
Označíme prvok, ktorý chceme kopírovať a voľbou
Edit/Feature/Copy zapneme
službu kopírovania. Na prvku, ktorý bol označený sa zvýraznia
jeho body. Uchopíme
čiaru a pomocou myšky (so stlačeným ľavým tlačidlom) ju
umiestnime tam, kde
potrebujeme. V editačnom okne určíme názov kopírovanej čiary
– kopírovaná čiara.
Kopírovanie môžeme opakovať viac ráz. Nám postačí len raz.
Tlačidlom ESC
prerušíme celú akciu. (obr. 10) Ak chceme vytvoriť kópiu čiary
rovnobežne s ňou, zvoľme Edit/Feature/Copy
paralel. Zmení sa celá pracovná plocha. V menu sa objavia dve
nové
položky. V prvej môžeme určiť, prvky ktorej vrstvy chceme
kopírovať, v druhej sa nám zobrazí
informácia o vzdialenosti, o ktorú bude nový objekt posunutý
(obr. 11). Ak zapneme službu ofset
(vpravo malý štvorček), môžeme určiť o akú vzdialenosť
chceme kopírovať. V nasledujúcom kroku
označíme objekt, ktorý chceme kopírovať a buď ho interaktívne
(myšou) umiestnime na miesto, kde chceme, alebo po zapnutí služby
ofset ho
program umiestni na dané miesto. V dialógovom okne, ktoré sa
otvorí vložíme názov
nového prvku, v našom prípade rovnobežná ulica. My sme
prekopírovali aj obluk 123
a označili sme ho rovnobežný oblúk 123. (obr. 12)
Premiestnenie prvkov do inej vrstvy
V našom mapovom okne sme kopírovaním vytvorili nové čiary.
Presunieme
tieto nové prvky do samostatnej vrstvy. V prvom kroku definujme
novú mapovú vrstvu, nazveme ju ulice, bude typu line. Opäť
zvolíme
len jeden atribút – meno, ktorý bude typu character na 10.
Vrátime sa do mapového okna. Označíme čiaru, ktorú sme nazvali
rovnobežná ulica a voľbou Edit/Feature/Change Feature Class
zapneme službu, pomocou
ktorej vieme označený prvok presunúť do inej vrstvy. V mapovom
okne sa otvorí dialógové okno, v ktorom určíme
do ktorej vrstvy chceme označený prvok presunúť. Po stlačení
tlačidla OK sa nám
otvorí dialógové okno, v ktorom určíme vlastnosti presunutého
prvku. Presuňte
postupne všetky čiary vzniknuté kopírovaním do vrstvy ulice.
(obr. 13).
Vytvorenie samostatnej textovej vrstvy
V našom mapovom okne máme zobrazené názvy jednotlivých čiar.
Všimnite
si, že tieto názvy sú rozmiestnené chaoticky, dokonca (v strede
dole) sa navzájom
prekrývajú. Takého zobrazenie pomenovania nie je pre nás vhodné.
My sa snažíme
vytvoriť čo najkrajšiu mapu, preto sa v tomto cvičení naučíme
vytvárať nápisy
formou samostatnej vrstvy. Aby sme mali prehľadnejšiu situáciu v
mapovom okne,
vypnite vrstvu ulice a ak máte aj vy vytvorené nápisy ako Query,
vypnite aj túto
vrstvu. V mapovom okne ostanú len čiary. Voľbou Insert/Label
otvoríme okno, ktoré je zobrazené na obr. 14. Toto
prostredie už poznáme, lebo sme s ním pracovali. Tentoraz však
nezvolíme
zobrazenie nápisov ako query, ale ako
samostatnú vrstvu. Nastavíme pracovné prostredie, do ktorého sa
má nová vrstva zaradiť (GeoWorkspace
"pracovný") a dourčíme parametre. Aký je rozdiel medzi
zobrazením ako
query a zobrazením vo vrstve?. Označme nápis uhol90/60 a voľme
Edit/Feature/Move. Nápis sa zmení
(na obrázku 15 je tyrkisovou fabou), objaví sa úchytný bod
(čierny
štvorček). Umiestnime kurzor na úchytný bod, stlačme ľavé
tlačidlo myši a presuňme nápis tam, kde je jeho
umiestnenie vhodnejšie. Takto upravte všetky
nápisy.
Geoobjekt je unikátny objekt s presne určenou
geografickou polohou v geopriestore, má definovanú
geometriu
topológiu
tématické vlastnosti
dynamiku
Geografická informácia je geometrický,
topologický, tématický a dynamický popis objektu.
Formy geografickej informácie
Numerická
Textové dokumenty
Obrazové informácie
Mutlimediálna forma
Geografický priestor dva smery definovania - buď
sa chápe ako súbor polôh s definovanými vlastnosťami, alebo ako
súbor objektov s priestorovými vlastnosťami. Tak, ako nie je
jednotná definícia geografického priestoru, mnohoznačne sa chápu
aj pojmy: geometria, topológia a dimenzionalita.
Geometria z jedného pohľadu môžeme geometriu
definovať ako štúdium nemennosti súboru transformácií. Ešte si
môžeme uviesť predstavu, ktorá sa uvádza v oblasti geovied -
geometrická časť popisu objektu alebo fenoménu.
Topológia opäť, základy topologie a
topologických priestorov sú definované v matematike, kým z
hľadiska geovied môžeme zložité definície nahradiť vetou: je
to časť popisu objektu alebo fenoménu týkajúcu sa jeho vzťahov
s inými objektami.
Súradnicový systém aby sme mohli definovať
geometriu aj topológiu, potrebujeme zaviesť súradnicový
systém.
Vyhovujúci systém súradníc musí spĺňať tieto tri
požiadavky:
Priestorové súvislosti - definícia polohy musí byť
jednoznačná, t.j. pri identických objektoch ich vieme jednoznačne
určiť na základe rozdielnej polohy.
Definovanie polohy musí byť kvantifikovateľné t.j. musí byť
merateľné v merných jednotkách
Musí byť definovaná metrika, ktorá umožňuje merať
vzdialenosti
Informačné systémy (IS) sú systémy na
uchovávanie, znovuzískavanie, spájanie a vyhodnocovanie
informácií. IS pozostáva zo zariadenia na spracovanie údajov,
systému banky dát a vyhodnocovacích programov.
Definícia GIS Geografické informačné systémy
sú súborom technických a programových prostriedkov pre
uchovávanie, spracovanie a využívanie geografických informácií
v dvoch formách - grafickej a údajovej, vzájomne prepojených a
topologicky usporiadaných.
GIS znamená geografický informačný systém a týmto pojmom označujeme počítačový systém orientovaný na spracovávanie geografických údajov prezentovaných prostredníctvom máp. Pred nástupom "počítačovej éry" sa všetky informácie tohto typu spracovávali ručne. Výsledné mapy zobrazovali výsledky vzájomného pôsobenia niekoľkých údajov. Ak bolo potrebné prepojiť údaje iným spôsobom, poprípade vložiť nové údaje, mapa sa musela prepracovať. Keď si uvedomíme, že ešte aj dnes sa niektoré podklady pre tlač máp robia ručne, takýto postup je značne zdĺhavý a náročný na čas aj peniaze. Navyše moderný človek dnešnej počítačovej doby je zvyknutý dostávať informácie v čo najkratšom čase a v čo najväčšom rozsahu. Práve z týchto dôvodov sa pri spracovávaní geografických údajov čoraz viac siaha po programových produktoch, ktoré umožňujú manipuláciu s nimi a následné zobrazenie výsledkov či už v digitálnej alebo v obrazovej forme. Samozrejme počítačové spracovanie geografických údajov neznamená zánik klasických máp. Obidve formy ich spracovania majú svoje výhody i nevýhody. Porovnajme si, v čom je výhodná klasická mapa a kedy je výhodnejšie siahnuť po spracovaní pomocou počítačov.
Klasická mapa
Plní dve základné funkcie
slúži na ukladanie údajov
prezentuje uložené údaje
Výhody:
dostupnosť
nízka cena (pokiaľ ide o reprodukciu, nie tvorbu nového typu
mapy)
jednoznačnosť
účelovosť
legenda je súčasťou mapy
vedie k použitiu predpokladaným spôsobom
Nevýhody:
z hľadiska ukladania údajov
1 - Mapa je statický dokument
2 - zložitá aktualizácia, zmeny je možné zaznamenať len ručne,
neumožňujú dynamické spracovávanie informácií
3 - nemeniteľná "hustota" údajov
4 - zložitá zmena štruktúry
5 - mapy sa delia podľa mapových listov - pri skúmaní
rozsiahlejších území to spôsobuje ťažkosti
údaje vložené do mapy sa pomerne zložito vyberajú a kombinujú s
inými údajmi
z hľadiska prezentácie údajov
1 - je statická
2 - závislá na účelovosti
3 - zložitá zmena mierky a spôsobu zobrazenia
4 - v dôsledku zachovania prehľadnosti máp sa niektoré malé
detaily sa vynechávajú
5 - zber, publikovanie a tlač máp je časovo a finančne
nákladné
Či už budeme mapy skúmať z hľadiska ich výhod či nevýhod,
používajú a tvoria sa dodnes. Pravda v dôsledku technického
pokroku sa uprednostňuje spracovávanie máp pomocou výpočtovej
techniky, avšak tvorbu takýchto máp nemôžeme stotožňovať s
GIS.
V nasledujúcom texte si najprv vysvetlíme, čo predchádzalo a
priamo ovplyvnilo vznik GIS a neskôr ich budeme
charakterizovať.
Nasledovné štyri aspekty priamo vplývali na vznik GIS:
1 - Nové nároky na spracovanie a využívanie máp v ktorých sa
prejavuje potreba spracovávať informácie komplexne, spojením
viacerých tematických máp s možnosťou spracovávania
niekoľkých informácií súčasne.
2 - Potreba oddeliť uloženie údajov od ich samotnej prezentácie,
aby mohli byť uchovávané v čo najpresnejšej forme.
3 - Spracovávanie rôznych prognóz a analýz.
4 - Vznik nových počítačových technológií.
Môžeme povedať, že spracovanie geografických údajov pomocou
počítačov plní tieto základné funkcie:
Počítačové spracovanie
1 - oddeľuje ukladanie údajov a ich vizualizáciu
2 - umožňuje tvorbu analýz
3 - umožňuje spracovávať údaje z rôznych aspektov
4 - umožňuje vizualizovať výsledky rozličnými spôsobmi
5 - umožňuje využívať a začleniť geografické údaje do
štandardných databázových - DB systémov